Odložené v meste - ''Do Vesmíru''
€15.00
V poradí deviata limitovaná risografika projektu Odložené v meste - Do Vesmíru
Tlač: Riso RP3700 - 4 farby
Formát: 320x440mm
Náklad: 100ks (podpísané a číslované)
Papier: Arena Natural Rough 200g
Autori: výtvarná realizácia: Nadežda Kvasňovská // @ponabrezimackabezi
grafické spracovanie: Rebeka Mehlyová // @rebeseber
odborná spolupráca a text: Maroš Kamenčík
Vydavateľ: EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC
Rok: 2024
Keď v roku 1957 vyslal Sovietsky zväz do vesmíru prvú družicu Sputnik a neskôr svoju vtedajšiu prevahu vo vesmírnych pretekoch potvrdil vyslaním prvého kozmonauta Jurija Gagarina, stala sa kozmonautika, vesmír a všetko, čo je s nimi spojené, súčasťou sebaprezentácie nielen Sovietov, ale aj celého komunistického bloku. Po Gagarinovom úspechu zaznamenávali významné míľniky v dobýjaní mimozemského priestoru s prevahou najmä Američania. Československo ako krajina v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu v čase normalizácie zažívalo neradostné časy, a preto k zvýšeniu optimistických nálad malo prispieť to, že v roku 1978 sa dostal do vesmíru s ruskou posádkou československý kozmonaut Vladimír Remek a v rovnakom roku bola vypustená aj prvá československá družica Magion. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že postavy kozmonautov, vesmírnych lodí, družíc či rôzne vesmírne objekty sa stali súčasťou umeleckého stvárnenia výtvarníkov pri tvorbe realizácií do verejného priestoru. Išlo o veľmi populárnu tému sochárstva socialistického realizmu. Umeleckým dielam tematizujúcim vesmír a aktérov jeho dobývania sa nevyhlo dekorovanie verejných priestorov viacerých miest Slovenska. V Hlohovci takéto dielo bolo umiestnené vo vstupných priestoroch Domu obuvi na východnej strane dnešného Námestia sv. Michala.
Autorom realizácie je akademický maliar Milan Gašpar (nar. 1925), ktorý popri komornej maľbe, tvorbe grafiky a angažovaného plagátu sa postupne čoraz viac orientoval na monumentálno-dekoratívnu tvorbu v architektúre. Začal experimentovať s novými technikami a materiálmi. V polovici 60. rokov 20. storočia získali v jeho tvorbe prevahu smalty a stali sa jadrom jeho obsahového programu i materiálovo-technologickej koncepcie.
Autor využíval v tvorbe špecifickú interpretáciu folklórnych prvkov, ale i témy symbolické či poetické, spoločensko-angažované, čerpal z oblasti priemyselného pokroku, techniky a kozmického výskumu.
Gašparom uchopená vesmírna téma v hlohovskom Dome obuvi je tvorená štyridsiatimi smaltovými segmentami obdĺžnikového tvaru s celkovými rozmermi 240 x 325 cm.
Dielo bolo inštalované do interiéru budovy v roku 1970, teda v čase keď bolo potrebné po americkom úspechu s pristaním na Mesiaci opäť zvýšiť prestíž tejto témy aj vo východnom bloku. Centrálnym motívom diela je dynamicky zachytený plameň motorov práve odštartovanej rakety, pod ktorým je zhromaždený dav ľudí, mávajúci na slávu a úspech vesmírnej misii. Obrazne vyjadrené zahrnutie verejnosti do oficiálnych projektov vlády naznačuje jednotnú podporu politiky kozmických letov. Kompozíciu diela dopĺňa 15 ikonických portrétov Jurija Gagarina v skafandri.
Dielo je dnes neprístupné, keďže v priestoroch vstupnej haly sa realizovali stavebné úpravy. Pokračujúce schodisko na druhé poschodie budovy však zdobí ďalšie autorovo dielo so smaltovými terčmi na štukovej omietke z roku 1971.